Renáta Cződörová


Zdroj: SGI – Dominik Jursa

Úradníčka ministerstva dopravy prepojila informácie zo štátnych registrov a zistila, že niektoré autoškoly nepriznávajú všetky príjmy. Upozornila na to daňový úrad, ktorému poslala návod, ako na to prísť. Po kontrolách štát vlani vybral k máju 2024 o 2,2 milióna eur viac na daniach a firmy v sektore priznávajú väčšie tržby aj tento rok. 

Renáta Cződörová pracuje ako hlavná štátna radkyňa na oddelení štátneho dozoru a dohľadu ministerstva dopravy. Jej hlavnou náplňou práce je kontrolovať dodržiavanie zákonov, ktoré rezort vydáva pre subjekty pôsobiace v sektore cestnej dopravy. 

Pri kontrole jednej z autoškôl spozornela, keď firma označila vyrubenú pokutu za likvidačnú. Cződörová sa pozrela na jej zverejnené príjmy v registri účtovných závierok.

Tieto údaje porovnala s údajmi v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave, kde autoškoly zverejňujú počty žiakov, ale aj trvanie či ceny kurzov. Úradníčka prišla na to, že deklarovaný počet žiakov, vynásobený cenou kurzu, nesedí s deklarovanými príjmami firmy. 

Podobný základný prepočet Cződörová po odobrení jej priamym nadriadeným spravila na malej vybranej vzorke autoškôl a zaslala podnet na daňový úrad v Košiciach. Predpokladala, že Finančná správa môže v danej oblasti zistiť úniky na daniach. Analýzu robila mimo bežnej pracovnej náplne, často vo svojom voľnom čase. 

Daniarom tiež pomohla spracovať podklady pre výkon efektívnych celoplošných daňových kontrol v oblasti autoškôl a školiacich stredísk. Takéto kontroly sa potom realizovali po celej republike. 

Podľa stanoviska Finančnej správy štát vďaka tomu vybral k máju 2024 o 2,2 milióna eur viac na daniach a autoškoly tento rok vo výkazoch DPH priznávajú mesačne v priemere o 350-tisíc eur vyššie tržby. Daniari Cződörovej postupy používajú aj naďalej a po jej vzore sa snažia inovatívne prepájať aj iné štátne registre.

 

Alexander Ernst


Zdroj: SGI

Hlavný kontrolór mesta Prešov upozornil na podľa neho nevýhodný zámer zámeny akcií mesta vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti na dlhopisy. Prešov by podľa neho mohol prísť o milióny eur. Na riziká mestá a obce upozorňoval aj NKÚ.

Alexander Ernst je hlavným kontrolórom mesta Prešov. V decembri 2023 vypracoval stanovisko k návrhu prevodu mestských akcií v akciovke Východoslovenská vodárenská spoločnosť za dlhopisy. 

Ernst hovorí, že mu to prišlo zvláštne, lebo nerozumel, prečo by sa mesto malo týmto spôsobom zbavovať majetku. Menovitá hodnota jednej akcie bola podľa neho 33 eur, no návrh počítal so sumou 13,28 eura. Mal za to, že mesto by tak mohlo prísť až o 11 miliónov eur. 

Zámenu zapojením sa do dlhopisového programu preto neodporúčal a na riziká ponuky upozornil poslancov zastupiteľstva, ktorí výmenu akcií zastavili. So svojimi závermi oboznámil aj kontrolórov iných miest, ktoré dostali podobnú ponuku. 

Na riziká možnosti výmeny akcií VVS a.s. za dlhopisy upozorňoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Poslancom miest, ktoré sú členom Združenia miest a obcí Slovenska, poslal list, v ktorom písal o „investičných rizikách z dlhopisov“, o tom, že „nie je zrejmé, akým spôsobom získa VVS a. s. peňažné prostriedky výmenou dlhopisov za akcie“ a aj o tom, že hrozí „možné riziko straty verejnej kontroly nad VVS a. s.“

Ernst hovorí, že ako kontrolór sa stretáva s tým, že naňho druhí útočia, alebo majú iný názor. V prípade zámeru zámeny akcií mu podľa jeho slov bolo odkázané, že tejto odbornej veci nerozumie a že jeho konanie môže mať aj trestnoprávnu dohru. 

Marek Hlaváč


Zdroj: SGI – Dominik Jursa

Niekdajší analytik ministerstva práce vysvetlil nedostatky v dátach, ktoré sa používajú na výpočet toho, ako Slovensko ekonomicky dobieha priemer krajín EÚ. Aj po ich oprave sa však ukazuje, že Slovensko za európskou úrovňou zaostáva, hoci menej, ako si štát myslel.

Marek Hlaváč bol donedávna analytikom Inštitútu sociálnej politiky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď bol ešte zamestnancom rezortu, napísal analýzu, ktorá skúma, či slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dobieha bohatšie krajiny EÚ. 

Podarilo sa mu v nej odpovedať na otázku, ktorej politici a ekonómovia dlho nerozumeli – a síce, prečo Slovensko skokovo padlo z úrovne 79 percent dobiehania európskeho priemeru v roku 2015 na 68 percent v roku 2022, teda na predposledné miesto spolu s Gréckom. 

Hlaváč zistil, že nepriaznivý vývoj v štatistikách je ovplyvnený nedostatkami vo vstupných dátach, ktoré Slovensko posiela do výpočtov Eurostatu. 

Zjednodušene: Slovensko okrem iného od roku 2016 Eurostatu vykazovalo príliš vysoké výdavky na nájomné bývanie, pretože zmenilo vykazovanie úžitkovej plochy bytov a domov na vykazovanie len obytnej plochy. 

Po prepočítaní vstupných dát sa slovenské HDP v parite kúpnej sily v roku 2022 dostáva na 71 percent priemeru krajín EÚ – čo však stále znamená zaostávanie, hoci o niečo menšie, ako ukazovali oficiálne dáta Eurostatu.

HDP v parite kúpnej sily je dôležitý údaj, od ktorého veľa závisí aj prakticky. Tieto štatistiky majú vplyv na reputáciu krajiny, aj na hodnotenie ratingovými agentúrami. Štatistiky v parite kúpnej sily sa používajú aj na porovnávanie výšky miezd, príjmov a dôchodkov medzi krajinami EÚ. 

Slovensko medzičasom reportuje Eurostatu kvalitnejšie čísla, nedá sa však presne povedať, kto k tomu prispel akou mierou. Na možné nedostatky v dátach upozorňovali viaceré inštitúcie, medzi inými Rada pre rozpočtovú zodpovednosť či Inštitút finančnej politiky. Hlaváčová analýza je však výnimočná svojou analytickou hĺbkou.

Hlaváč medzičasom z ministerstva odišiel, pracuje ako analytik pre Európsku komisiu v Bruseli.